Váš košík je momentálne prázdny!
O mne
Volám sa Pavol Zlatovský a maľovaniu sa venujem od detstva.
No až v posledných rokoch táto záľuba prerástla v skutočnú vášeň. Premýšľanie nad pôsobením farieb, zobrazením svetla a ponorením niektorých prvkov do tmy či práca s detailmi ma dokážu pohltiť natoľko, že pred plátnom často prestávam vnímať čas.
Cez svoje diela sa snažím poukázať na krásu ľudského tela, prírody, jej pestrofarebnosti, divov, našej malosti, no zároveň aj vynaliezavosti. Cez iné sa však pozorovateľa snažím pozdvihnúť z prachu všednosti a priemeru, v ktorom sa každý deň pohybuje a vyniesť ho vyššie, odkiaľ sa mu svet bude zdať krásny a nezaťažený plytkými ťažkosťami. V ďalších dielach sa pozorovateľa snažím konfrontovať s tmou, strachom, zlyhaním, smrťou alebo neznámou silou, ktorej sa musí vzoprieť. V takom momente však chcem stáť pri ňom skrytý v diele, aby som mu mohol ukázať, že až v skutočne hlbokej tme spozoruje nevysvetliteľný záblesk svetla, ktorý ho povedie. Chcem, aby v mojich dielach našiel silu pokračovať, nečakať na lepšie podmienky, zápasiť a nevzdávať sa napriek neprekonateľnej prekážke. A prajem si, aby ste sa týmto pozorovateľom stali aj
Vy.
Drž hubu a bude ti dobre
Ako som spomínal vyššie, svet som poznával aj cez písanie. Svoje úvahy o živote som pretavoval do krátkych príbehov a tie som potom spájal do väčších celkov. Postavy sa v nich zamýšľali nad tým, kam ich môžu priviesť vlastné rozhodnutia, či je lepšie mlčať a žiť ďalej v pohodlí, alebo nezaprieť svoj charakter, prehovoriť a znášať tak dôsledky. Rozmýšľali, čo je v živote skutočne dôležité.
Zúčastnil som sa viacerých literárnych súťaží a vyhral niekoľko cien, no najkrajším výsledkom písania bolo vydanie knihy v roku 2018 vo vydavateľstve Motýľ. Potešilo ma, že moje myšlienky sa rozšírili k stovkám ľudí a mohol som sa od mnohých z nich dozvedieť ich vlastné, jedinečné vnímanie sveta.
„A na čo ste teda prišli? Aký je?“
úryvok z knihy
„Predstav si ho ako pec, z ktorej šľahá obrovský oheň a dym. Štipľavý dym, ktorý stúpa ďaleko do vesmíru. K peci stále prichádzajú malé a škaredé obludy, ktoré žijú v kanáloch a neustále do nej prihadzujú. Prihadzujú do nej všetko, čo nájdu, len aby oheň neprestal horieť. Prihadzujeme do nej aj my dvaja, aj keď si to možno neuvedomujeme. Ale zrejme ani nemáme. Nemáme myslieť na to, že ten dym dýchame, že troví naše pľúca, ničí zdravie a že keď bude pršať, tak sa všetok ten dym splaví do kanálov, kde žijeme. Nemáme nad tým rozmýšľať a už vôbec nie proti tomu protestovať, pretože všetci do toho ohňa prikladajú. Je to normálne a aj my máme byť normálnymi.“
Moje myšlienky môžete naďalej čítať v článkoch, ktoré zverejňujem na svojej stránke a ktoré sú k dispozícii po tom, čo sa prihlásite na odber newslettera.
